
Milí priatelia, je to tu! Keď sa na pultoch stánkov objaví dnešná Vitalita s nápisom január 2012, bude do konca starého roka 2011ostávať iba pár dní. Spolu s nami si zrejme každý položí otázku, čo príde, čo za rok to na nás čaká. Priatelia, ja sa naň veľmi teším. Milujem od svojho detstva dvojky. Je to moje šťastné číslo. Bývala som druhá v abecede, meniny mám 2. 2. a po prvýkrát v mojom živote bude v tento deň v mojom meninovom dátume večer o „22:22 h a 22 s“ presne 10 dvojok. Musíte uznať – úžasné! Mám veľmi rada dni, keď si zdôvodním, že čosi nové a pekné pre mňa začne, a toto číslo mi to navodzuje odjakživa. Zvlášť, keď si tento pocit spodobím do súčasnosti, keď sa aj vďaka vzniknutej situácii okolo nás, či už ide o politiku, sociálne istoty, ľudské vzťahy a hodnoty, duševný pokoj a mnohé iné veci, ktoré nás nútia myslieť na budúcnosť ľudstva v nepohode, prejavujú na človeku veľmi intenzívne. Aj napriek tomu si mnohí veľmi presne uvedomujeme veľmi zvláštnu dobu, ktorú tu žijeme. Na vlastnej koži totiž zažívame čosi naozaj výnimočné – okamih prebudenia ľudí, ktorí akoby precitali zo svojej zábudlivosti. Niekde vnútri máme uloženú informáciu, že tento okamih čoskoro dosiahne stav, keď sa prebudí toľko ľudí, že sa čosi musí stať. Cítime to všetci, však, priatelia? Mám naozaj rada ľudské prirovnania, a keď som sa chystala písať dnešný úvodník, úplne náhodou sa mi jedno v tejto súvislosti, aj keď s odľahčujúcim podtextom, naskytlo...
Hovorí sa tomu fenomén stej opice. Je to teória, podľa ktorej, keď pracuje určité množstvo ľudí v nejakom smere, týka sa to len ich samotných. Existuje však bod, v ktorom stačí, keď sa pridá jediná osoba a zmení sa hierarchia všetkých hodnôt. Ako to myslím? Samotná teória je vedecky potvrdená, a to naozaj opicami. Zhruba tridsať rokov vedci pozorovali japonskú opicu druhu Macaca fuscata v jej prirodzenom prostredí. Tieto opice milujú plody obdobné našim zemiakom, lež neznášali blato, v ktorom plodina vyrastala. Hovorí sa, že v istom roku jedna samička tejto opice zistila, že sa zemiaky dajú umyť v potoku. Naučila to svoju matku. Jej spoločníčky, ktoré sa s ňou hrali, sa tiež naučili tento kúsok a odovzdali ho svojim matkám. Trvalo šesť rokov, kým sa všetky mladé opice naučili umývať zablatené zemiaky. Naučili to aj niektoré dospelé jedince, ale len tie, ktoré nasledovali svoje deti. Ostatné opice sa ďalej trápili so špinavými zemiakmi. A potom sa stalo niečo prekvapujúce. Naozaj iba malá skupinka opíc umývala svoje zemiaky. Vedci to nazvali, že ich bolo 99. Ďalšia opica, čo sa to naučila, bola tá ,,stá“. A toho dňa sa stal zázrak – do večera každá opica z celého stáda umývala zemiaky pred jedlom! Stá opica spôsobila zlom, uviedla do pohybu veľa energie, ktorá zasiahla celé stádo. Ale najväčším prekvapením pre pozorovateľov bola skutočnosť, že sa zvyk umývať zemiaky okamžite preniesol na iné ostrovy i na pevninu. Jednoducho, vedci pripúšťali, že nová vedomosť, po získaní určitej sily, sa šírila priamo z vedomia do vedomia. Priatelia, možno to, čo nás čaká v tomto roku 2012, je presne ono, možno príde ten stý človek, ktorý keď sa prebudí, stane sa čosi, čo všetci v sebe cítime – stane sa, že zrazu naozaj všetci naraz pochopia. Čím sú a prečo tu sú... Spolu s vami si preto do nového roka 2012 poprajme, aby nás všetkých, ktorí sa na svet pozerajú s pokorou, úsmevom a radosťou, bolo čoraz viac, aby sa tento ,,stý“ okamih čo najskôr k nám priblížil. Ktovie, možno aj toho 2. 2. 2012 o 22.22 hod. a 22. sekunde, lebo naň sa neteším iba ja, ale my všetci, priatelia naši.
Erika Lamperová
O hormónoch v bežnom živote hovoríme najmä vtedy, keď nás niekto nahnevá tak, „že nám zdvihol adrenalín“ alebo v súvislosti s pohlavnými hormónmi u mládeže, že sa jej „búria hormóny“. Málokto si však uvedomuje skutočnú a nenahraditeľnú úlohu hormónov v našom tele a ich dôležitosť pre naše zdravie. Od ich dostatočnného a harmonického fungovania závisí nielen naše zdravie, ale i výkonnosť, nálady, túžby, ba i naša dlhodobá mladosť a dlhovekosť.
Hormonálny systém je veľmi zložitý, citlivo previazaný a vývojovo i situačne špecifický. Iné hormóny podporujú naše zamilovanie, našu sexuálnu túžbu, iné spolupracujú pri splodení potomka a pri jeho vnútromaternicovom vývoji, iné ovplyvňujú vývoj dieťaťa - prevratný hormonálny zlom nastáva v puberte -, iné zasa udržujú vitálny a zdravý život, iné pôsobia sebazáchovne pri strese. V každej tejto vývojovej a životnej situácii sa ustaľuje akási dynamická rovnováha hormónov, ktorá zaručuje, že organizmus bude v danom období optimálne fungovať.
Riadiaci systém nášho organizmu, ba aj nášho života je podmienený a z veľkej časti určovaný programom zakotveným v našich génoch a je realizovaný cez riadiace mozgové centrá, najmä nervovou a endokrinnou sústavou, ktoré majú príkazovú, regulačnú, kontrolnú funkciu voči našim telesným orgánom. Bližšie sa pozrieme na endokrinnú sústavu, povieme si, ako funguje, ale predovšetkým, ako ju môžeme pozitívne svojím životom, životosprávou ovplyvniť. Je to pre nás zaujímavé najmä preto, že všetci chceme dlho a zdravo žiť. Celý tento riadiaci systém, najmä produkcia hormónov, ich aktívne a efektívne pôsobenie sa totiž vekom zhoršuje a výsledkom je naša progresívne vekom znižovaná výkonnosť, funkčná disharmónia telesných orgánov, zvýšená chorobnosť, enormné starnutie, skracovanie života. Toto všetko je spôsobené práve hormonálnou nedostatočnosťou, disharmóniou a nefunkčnosťou. Ak tomu chceme predísť, alebo to čo najviac oddialiť, musíme sa starať predovšetkým o svoju optimálnu hormonálnu rovnováhu. A čím je podmienená? Zatiaľ len stručne povedané naším životom. Aby sme žili naozaj ako „ľudia“ podľa nášho genetického programu a to ako v stravovaní, tak realizácii telesného, duševného, pohybového i morálneho života. Toto všetko pomôže udržať našu dynamickú hormonálnu rovnováhu čo najdlhšie.
viac v novom čísle - kliknite sem
PhDr. Vincent M á č o v s k ýNeveríme proroctvám?
Kedysi dávno, v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia, som mal možnosť vidieť a vypočuť si kázeň legendárneho amerického baptistického kazateľa Dr. Billyho Grahama. Jeho kázne boli vysokou majstrovskou školou používania verbálnej sugescie, vplyvu hovoreného slova. Z tej kázne vyberám malú časť tak, ako som si ju zapamätal:
„... ľudia sa smiali Noemovi: ‚Kde je vedecký dôkaz tvojho tvrdenia, že príde potopa sveta? Hahaha.‘ Ale keď sa voda začala liať z neba, prudko stúpala, ľudia búchali päsťami na dvere archy a kričali: ‚Noe, otvor nám!‘ Ale dych Boží zatvoril dvere archy nadobro. Všetci ľudia a všetko živé hynulo...“
Dodávam aj nový dôkaz zo súčasnosti. V marci 2011 bolo v Japonsku katastrofálne zemetrasenie. Po ňom bolo vydané varovanie pred vlnami tsunami pre východné pobrežie Japonska. V jednotlivých mestečkách boli určené evakuačné miesta na vyvýšených miestach, vo veľkých budovách, školách a pod. Varovanie pred tsunami mnohí nepočuli, pretože buď sedeli práve vo svojich autách, počúvali hudbu, alebo boli zaujatí nejakou činnosťou. Iní nahlas vyslovili svoju pochybnosť – už mnohokrát boli vysielané podobné varovania a – vlny neprišli.
V ten deň, 11. marca 2011, mali tsunami doraziť k pobrežiu o 15.00 hod. Ľudia zhromaždení na vyvýšených miestach v oblastiach Tohoku, Mijagi a i. pozerali na oceán a čakali. Už bolo 15.15 hod. a – nič. Ozývali sa hlasy – zase to bol planý poplach, poďme domov... Niekto si všimol, že hladina vody v prístave je akosi príliš nízko. A loďky ležia na štrku a skalách. Voda odišla stovky metrov od brehu. A o 15.20 hod. to prišlo. Voda sa vzdula, preliala sa cez prístavné múry a zalievala domy do výšky dvoch poschodí. Tlačila pred sebou masy bahna, v nich autá, člny, lode, dokonca zaoceánsku nákladnú loď... V tej mase bahna sa nedá plávať... Výletnú loď voda vyložila na strechu dvojposchodovej vilky. Ľudia bojovali o svoj holý život. Modlili sa a prosili o pomoc. Voda sa liala do vnútrozemia ohromnou silou viac ako dvadsať minút. Potom zastala a začala sa pohybovať zase ohromnou silou opačným smerom. (Nie, nevrátila všetko na svoje pôvodné miesta...)
viac v novom čísle - kliknite sem
Osteoporóza je chronické ochorenie charakterizované slabou kostnou hmotou a hustotou. To vedie k oslabeným krehkým kostiam a veľmi zvýšenému riziku zlomenín kostí. Osteoporóza sa môže vyvinúť ako u žien, tak u mužov, ale je päťkrát častejšia u žien. To je spôsobené skutočnosťou, že ženy majú nižšiu maximálnu kostnú hmotu ako muži a tým, že ženy väčšinou strácajú kosť rýchlejšie počas prvých niekoľkých rokov po menopauze.
V kostiach sa deje neustála prestavba. Určité bunky do kosti vstupujú, aby ju tvorili. To je následok osteoplastickej aktivity. Ale potom sú aj opotrebované osteoklastické bunky, ktoré kosť odbúravajú. Ak vezmeme problém, ktorý je napríklad veľmi častý po menopauze, a to je rednutie kostí, zisťujeme, že môžu byť dva dôvody, prečo k rednutiu dochádza. Jedným z dôvodov je, že nie je dosť buniek, ktoré novo do kosti vstupujú a druhým, že sa kosť rýchlo odbúrava. Napríklad lieky, ktoré patria do skupiny bisfosfonátov, spomaľujú alebo bránia odbúravaniu kostí. Tým ale zdravé kostí nezískame. Asi pred desiatimi rokmi sa v Európe uskutočnila štúdia o tejto skupine liekov a výsledky štúdie ukázali, že ak sa liek berie päť rokov, tak je zrejmé, že sa kvalita kosti zhoršuje. Bisfosfonáty sa používajú v pomerne malých dávkach na osteoporózu, ale používajú sa vo vyšších dávkach na liečenie iných chorôb. Keď sa užívajú väčšie dávky týchto liekov, dostavia sa nezvyčajné vedľajšie účinky, ako osteonekróza (odumieranie čeľustnej kosti).
V ajurvéde sa nesnažíme zastaviť viditeľné následky problémov, ale naopak zistiť, prečo dochádza k nerovnováhe. Osteoporóza sa vzťahuje k menopauze a úbytku estrogénov, ale pravou príčinou je nadbytok studenej, suchej energie, ktorá kosti oslabuje. Tak isto aj nedostatočná výživa a prekyslenie, teda nezdravá strava s nadbytkom
prekysľujúcich, najmä živočíšnych potravín, mliečnych výrobkov, bieleho cukru, stolových rastlinných olejov, kofeínu a pečiva. Takáto prekysľujúca strava podporuje vyplavovanie vápnika z kostí alebo zlé vstrebávanie živín, minerálov a vitamínov. Pevnosť kostí je určovaná do istej miery dedičnosťou, napriek tomu však veľkú úlohu zohráva aj výživa, pestrá strava s dostatočným prísunom prirodzene sa vyskytujúceho vápnika.
viac v novom čísle - kliknite sem
5. časťIng. Marián Fillo, www.slobodaVockovani.sk
Rakovina krčka maternice (RKM) je strašiakom mnohých žien a dievčat, a tak niet divu, že ich ani pomerne vysoká cena (stovky eur) neodradí od očkovania proti HPV, ktoré je často nesprávne označované za očkovanie proti RKM.
Proti HPV, nie proti rakovine krčka maternice!
V skutočnosti ide o očkovanie proti ľudskému papilómovému vírusu (Human Papilloma Virus = HPV). Zatiaľ totiž nebolo a ani nemohlo byť dokázané, že toto očkovanie naozaj chráni pred RKM, lebo očkovacie látky proti HPV sú na trhu od roku 2006, avšak inkubačná doba rakoviny krčka maternice je vyše 10 rokov (výnimočne menej).
To, čo sa v klinických skúškach týchto vakcín testovalo, bolo zníženie/zvýšenie výskytu tzv. predrakovinových (prekanceróznych) lézií (poškodení, porúch) na povrchu krčka maternice u očkovaných i neočkovaných osôb. Predrakovinové lézie sa rozdeľujú podľa štádií na CIN1 – ľahšie, CIN2 – stredne ťažké a CIN3 – ťažké. CIN1 môže a nemusí prejsť do CIN2/3, CIN2/3 môže a nemusí prejsť do RKM.
Rôzne kmene HPV
V súčasnosti poznáme vyše 150 rôznych kmeňov HPV. Z nich len 18 je rakovinotvorných, teda vysoko rizikových či pravdepodobne vysoko rizikových: 16, 18, 26, 31, 33, 35, 39, 45, 51, 52, 53, 56, 58, 59, 66, 68, 73 a 82. Z týchto 18 kmeňov sú schválené vakcíny len proti dvom.
Vakcína Gardasil (na Slovensku sa predáva pod obchodným menom Silgard) od firmy Merck, Sharp & Dohme (MSD) je síce namierená proti štyrom kmeňom (6, 11, 16 a 18), ale dva z toho (6 a 11) nie sú rakovinotvorné. Vakcína Cervarix od firmy GlaxoSmithKline (GSK) je namierená len proti dvom kmeňom (16 a 18), i keď na základe tzv. krížovej imunity vraj do istej miery chráni aj pred kmeňmi 31, 33 a 45.
Odhaduje sa, že kmene 16 a 18 spôsobujú 70 % všetkých nádorov krčka maternice vo svetovom meradle. Je to uvedené v príbalových letákoch oboch vakcín už od ich schválenia v USA a EÚ v r. 2006/2007. Je však otázne, ako sa dospelo k tomuto odhadu, lebo napr. na Slovensku nejestvuje celoštátna štatistika podielov jednotlivých kmeňov HPV na RKM. Zastúpenie rôznych kmeňov HPV však môže byť u nás výrazne odlišné, než „sa odhaduje“. Tak je to napr. na Jamajke, kde najčastejšími pôvodcami RKM nie sú kmene 16 a 18, ale kmene 45 a 58. Celé očkovanie proti HPV na Slovensku je možno len úplne zbytočným hazardom so životmi a zdravím mladých žien a dievčat – bez akéhokoľvek prínosu pre ne. Pravda, výrobcovia vakcín a očkujúci lekári na tom zarobia, čo je možno ten hlavný dôvod, a nie skutočná snaha zabrániť úmrtiam žien na RKM.
Tiež si treba uvedomiť, že ak toto očkovanie naozaj funguje, tak výskyt kmeňov 16 a 18 bude postupne klesať prinajmenšom tam, kde sa ženy a dievčatá dávajú hojne očkovať proti HPV. O takých 10 – 15 rokov však logicky bude podiel kmeňov 16 a 18 výrazne nižší než 70 %, čiže toto očkovanie bude mať čoraz menší význam. Pokým nebude na trh uvedená univerzálna vakcína proti všetkým osemnástim rakovinotvorným typom HPV, akékoľvek očkovanie proti HPV sa časom vždy stane zbytočným a nezmyselným.
Pozerajme sa na veci, aké sú naozaj, na život taký, aký je. Spoznajme svoje vnútro, nebojme sa nájsť vlastnú pravdu. V tomto období veľkej premeny, ktorú všetci prežívame, je veľmi dôležité, aby každý z nás išiel do hĺbky. Energia z hĺbky je regeneratívna a je stelesnením prasily. Táto prasila je energia transformácie. Prechádzame krízou, aby sme sa prebudili. Kríza sa prejavuje ako strata istôt a všetkého, na čo sme zvyknutí. Končia sa mnohé vzťahy, meníme bydlisko, prácu, máme finančné a existenčné problémy. Krízu musíme prežiť, aby nás vykoľajila z rutiny každodenného života. Potom začneme počúvať hlas svojej duše a začneme naozaj žiť. V kríze môžeme zvoliť: buď sa staneme obeťou, alebo využijeme šancu, ktorú kríza ponúka. Keď sme presýtení a máme všetko, čo sme chceli, ale zmysel života nám uniká, tiež sa životnej kríze nevyhneme. Zmeny, ktoré zažívame, nás privádzajú k bodu, v ktorom sa musíme rozlúčiť s tým, ako sme žili doteraz a vykročiť, a pritom nevieme, čo prinesie budúcnosť. Naberieme odvahu a spravíme krok do neznáma, vydáme sa divočinou. Divočina a neznámo je cesta srdca. Cesta srdca nemá žiadne istoty a poistky, okrem jedinej, a to je náš cit, naša láska, naša skutočná podstata. Je to cesta, ktorá nás privedie späť domov.
točným a nezmyselným.







